Adelkin progres – z ľahu do chôdze s oporou

Hypotonické dievčatko sa vďaka cvičeniu v HENDI CENTRE postavilo na nohy

2,5-ročná Adelka z Vrútok chodí cvičiť do HENDI CENTRA od minulého roka pravidelne. Už po prvom týždňovom pobyte sa dostavili prvé výsledky a aj druhý pobyt sa niesol v znamení pokrokov. V závere Adelkinej 5-dňovej rehabilitácie sme sa porozprávali s mamou Zuzanou o Adelkinej ceste za lepším a kvalitnejším životom.  

Adelka musela zabojovať už v brušku, pretože tehotenstvo jej mamičky bolo od 13. týždňa rizikové a pod dohľadom lekárov.  Na svet však prišla v termíne a nič nenasvedčovalo tomu, že by niečo nemalo byť v poriadku. Z jej príchodu sa tešili rodičia aj o tri roky staršia sestrička Zuzka. Až zhruba v piatom mesiaci sa u bábätka začala prejavovať znížená hybnosť svalov a ochabnutosť telíčka. 

„V deviatich mesiacoch jej spravili prvé neurologické vyšetrenie, ktoré potvrdilo spomalený psychomotorický vývoj a odvtedy cvičíme Vojtovu metódu a Bobath koncept. Spinálna svalová atrofia bola vylúčená, teraz čakáme na výsledky nových testov. Vývoj našťastie necúva, ide dopredu, aj keď len veľmi pomaličky. Adelka oproti svojim rovesníkom zaostáva. Čo sa psychomotoriky týka, tak je na úrovni ročného dieťaťa, nerozpráva a podľa testov má aj vysoké riziko autizmu. V troch rokoch máme ďalšiu diagnostiku, ktorá by to mala potvrdiť alebo vyvrátiť. Ako u dievčatka s narušenou komunikačnou schopnosťou u nej musíme riešiť gestá, jednoslovné pokyny, meníme tón. Zaujať ju je veľký problém, ale bolo to horšie,“ približuje dcérkin zdravotný stav pani Zuzana.

Prvé rehabilitačné úspechy zmazali choroby 

Rodičia, ktorí s bábätkami cvičia takmer od narodenia v dôsledku rôznych diagnóz či centrálnych koordinačných porúch, vedia, koľko trpezlivosti a lásky musia vynaložiť na to, aby cvičením dopomohli dieťaťu k samostatnej chôdzi či zlepšeniu jeho psychomotorického zdravia. 

Adelkina mama spomína na dcérkine rehabilitačné začiatky: „Vojtovku  sme začali cvičiť už u nás v nemocnici v Martine, ale Adelka mala časté respiračné problémy, preto sa vždy pohybovo vrátila späť. Pokračovali sme už len metódou podľa Bobatha. Kombinovali sme raz týždenne canisterapiu a raz hipoterapiu. Ani pravidelné cvičenia s fyzioterapeutmi však nestačili na to, aby Adelka urobila väčšie pokroky. Až kým neabsolvovala intenzívny pobyt v Martine, ktorý nás presvedčil, že potrebuje viac,” približuje pani Zuzana.

Ako dvojročná sa prvýkrát posadila

Obrovský míľnik v živote celej rodiny nastal v Adelkinych dvoch rokoch. „Adelka si sadla prvýkrát mesiac pred druhými narodeninami. Dovtedy len ležala, ani sa nepretáčala, neštvornožkovala, nerobila nič.  Chodili sme dlho na canisterapiu. Akonáhle sme začali chodiť na týždňové pobyty, tak tam bol najväčší úspech. Zistili sme, že Adelka potrebuje intenzívny pobyt na to, aby ju to „nakoplo“ viac. O HENDI CENTRE sme sa dozvedeli od viacerých kamarátok z nášho regiónu, ktoré k vám chodia a sú veľmi spokojné. Cez Asociáciu pomoci postihnutým – APPA si zbierame 2 % z dane a tak sme sa ich rozhodli využiť na pobyt v ich partnerskom zariadení. Keď sme boli v HENDI prvýkrát vlani v septembri, tak dovtedy sa Adelka presúvala len po zadočku, no počas pobytu sa odhodlala a začala chodiť popri nábytku, sama sa síce ešte nepostaví. Pomedzi to sme mali samozrejme ďalšie dva Bobathove týždne, ale keď sme boli týždeň v HENDI, tak vtedy to bol pre ňu najväčší „nakopávak“. Aj pre mňa! Asi tým, že je to tu také komplexné. Keď chodíme na tie naše bežné cvičenia, tak to nie je tak pokope. Tu má masáž pred, masáž po, kyslík aj tá logopédia je pre ňu nevyhnutná. Najviac sa jej počas pobytu páčili cvičenie vo vode a muzikoterapia. Až som bola prekvapená, ako sa uvoľnila. Dokázali ju viac zaujať, pretože fyzioterapeuti pracujú v tíme, čo je obrovské plus. To všetko nás presvedčilo, aby sme prišli znova,“ rozpráva o svojich pocitoch počas pobytov Adelkina mama. Zároveň dodáva, že manžel je jej veľkou oporou.

Na Adelkine začiatky v telocvični sme sa opýtali aj našej hlavnej fyzioterapeutky Oddelenia najmenších detí HENDI CENTRA Sone Krchnákovej. Tá si na šikovnú klientku spomína veľmi dobre. „Do nášho centra prišla Adelka prvýkrát na jeseň, dovtedy sa dokázala len otáčať z chrbátika na bruško a opačne. Dokázala sa posadiť a usedieť s výrazným kyfotickým chrbátikom. Adelka absolvovala u nás dva týždňové pobyty, počas ktorých sme pracovali na posilnení ventrálneho a dorsálneho svalstva, nacvičovali sme polohu na štyroch, lezenie po schodoch a zo schodov, správny stereotyp vstávania do stoja aj chôdzu s rôznymi pomôckami.