Martinko Iždinský a jeho pobyt v Hendi Centre
Martinko z Poltára oslávil v HENDI CENTRE 4. narodeniny. Dvojtýždňový pobyt ho narovnal.
Narodil sa s Downovým syndrómom
Smutný príbeh Vladimíra Iždinského, ktorý sa stal Martinkovi otcom aj mamou v okamihu, keď mu len 10 dní po narodení synčeka zomrela manželka, obletel mnohé slovenské médiá. Naposledy o ňom písal týždenník Slovenka začiatkom mája 2021. (Príbeh si môžete prečítať tu: https://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/49276-aukcia-pre-martinka ). V článku sa objavili aj fotografie z Martinkovho prvého pobytu v piešťanskom HENDI CENTRE.
Vďaka rehabilitácii napreduje
Usmievavý chlapček s Downovým syndrómom a svalovými problémami potrebuje odmalička pravidelne rehabilitovať v špecializovaných zariadeniach. Vďaka obrovskému odhodlaniu a sile svojho otca, ktorý zostal na jeho výchovu sám, sa mu podarilo prejsť neľahký kus cesty. No stále je to len malá časť toho, čo majú obaja pred sebou. Pán Vladimír sa synčekovi venuje dňom i nocou. S bežnými prácami okolo domácnosti mu pomáhajú rodičia, ktorí bývajú v tej istej bytovke len na inom poschodí. 24-hodinová starostlivosť o syna mu neumožňuje chodiť do práce a peniaze na finančne náročnú rehabilitáciu sa preto snaží získavať cez rôzne verejné zbierky.
Na pobytovú rehabilitáciu v HENDI CENTRE Martinko nastúpili v deň svojich 4. narodenín. V rovnakom čase spustil otecko na internete charitatívnu aukciu s cieľom zozbierať dostatok financií na ďalšiu liečbu svojho postihnutého chlapčeka. (Link na aukciu tu: https://www.facebook.com/groups/400190707441822 )
Kým Martinko ráno poctivo „makal“ so skúsenými fyzioterapeutmi za dverami moderne vybavenej telocvične, s Vladimírom Iždinským sme sa porozprávali o očakávaniach, s akými k nám so synčekom prišiel a ako vníma atmosféru v našom zariadení.
Martinko je také slniečko. Všetkým naokolo rozdáva úsmevy. Ako mu ide terapia?
„ Po týždni intenzívneho cvičenia môžem povedať, že Martinko je pevnejší. Celý život ho trápi znížený svalový tonus a je hypotonický, ale po pravidelných rehabilitáciách vidieť, že kolienka už nemá také slabé. Mojim najväčším želaním je, aby malý sám začal chodiť. Verím, že Martinko bude raz chodiť bez pomoci, bude rozprávať a behať po byte a po vonku ako ostatné deti.“
Ako vyzerá Martinkov program v HENDI CENTRE?
„ Ráno cvičí sám, ja tam nie som, pretože by plakal, ale personál ma po každom cvičení informuje, čo robili. V rozvrhu máme aj magnetoterapiu, elektroliečbu, muzikoterapiu a logopédiu. Tá je potrebná, pretože rozprávanie mu stále nejde. Keď mal dva roky, vedel povedať „tata“, „baba“, ale teraz zostal zaseknutý.“
Od narodenia cvičíte so synčekom aj doma a hrdinsky sa pasujete s jeho diagnózou, o ktorej až do pôrodu nikto netušil. Čo robí Martinko rád, keď práve necvičí?
„Veľmi rád počúva hudbu a tancuje. Obľubuje ľudovky. Púšťa si ich sám dookola a dokáže na ne tancovať aj dve hodiny. Čo sa týka jedla, keďže som vyučený kuchár, tak mu varím sám. Ale všetko mu musím mixovať. Zbožňuje zeleninové polievky, také so smotanou.“
V HENDI CENTRE ste prvýkrát. Ako sa u nás cítite?
„Cítim sa tu veľmi príjemne, sú tu milí ľudia a príjemný kolektív. Máme ubytovanie neďaleko a prišli s nami aj moji rodičia. Veľmi mi pomáhajú. Popoludní chodíme do mesta na Kúpeľný ostrov a do parku. Verím, že tu nie sme poslednýkrát.“
Potrebuje intenzívne cvičiť, aby sa vyhol operácii
Martinkov otec chce ako každý rodič pre svoje dieťa len to najlepšie a synovu budúcnosť aj napriek krutým ranám osudu nikdy neprestal vidieť v jasných farbách. Verí, že Martinko bude raz navštevovať školu a bude viesť plnohodnotný život ako jeho rovesníci. Teraz však dúfa, že vďaka pravidelným pobytom odvrátia operáciu kolienok, na ktorú upozorňovali lekári.
Na Martinkove pokroky v HENDI CENTRE sme sa opýtali Alexandry Sabovej, hlavnej fyzioterapeutky Oddelenia Malých detí PLUS.
V akej kondícii prišiel Martinko do HENDI CENTRA?
„Martinko má veľmi oslabené svalstvo, ktoré mu aktuálne neumožňuje, aby trénoval chôdzu. Kolienka prepína dozadu do hyperextenzie a ľavú stranu tela má celkovo slabšiu. Stavaním do stoja by si mohol ešte viac uškodiť. Potrebujeme najskôr spevniť celé telo, pretože ho drží chybne. Hneď na začiatku rehabilitácie však bolo vidieť, že otecko a babička s ním chodia pravidelne cvičiť, lebo cvičenie toleroval.“
Na čo všetko ste sa v rámci rehabilitácie zamerali?
„Z Martinkovej diagnózy bolo jasné, že musíme nájsť niečo, čím ho v začiatkoch namotivujeme. V jeho prípade sú to hračky. Pri našej terapii sme sa zamerali na aktiváciu všetkých oslabených svalov cielenými pohybmi, aby išiel aktívne sám a uchopoval tie hračky. Tým sme pekne posilňovali horné aj dolné končatiny. Stál na kolienkach, pričom mal oporu iba jednej ruky a musel sa držať sám. V tejto polohe sme cvičili aj rotácie za hračkou. Pritom pekne zapájal brušné aj chrbtové svalstvo. Podarilo sa mu aj odtláčanie v ľahu vzporom do sedu na pätách. Pekne aktivoval chrbát a ruky, čím sa nám zmiernilo oblúkovité zahnutie chrbátika. Po dvoch týždňoch je viditeľné zlepšenie. Je viac vzpriamený. Nacvičovali sme aj posilnenie hlbokého stabilizačného systému, ktorý je veľmi dôležitý pre správne držanie tela. Všetko sme sa snažili spevniť. Využívali sme aj senzomotorickú stimuláciu na rôznych balančných plošinách. Snažil sa tam udržať, aby nespadol a zapájal tak všetky svaly.“
Najväčším úspechom bolo osvojenie si nového stereotypu sedenia. Ako sedel doteraz?
„Áno. Nacvičovali sme správny sed. On mal taký ten svoj s nohami od seba a bedrami „vyvalenými“, čo môže viesť k extrémne rýchlemu opotrebovaniu bedrových kĺbov. Martinko má aj hypermobilitu, čiže to určite nie je správne. Učili sme ho nový stereotyp sedu, tzv. šikmý sed, ktorý najskôr vôbec netoleroval. Správnou motiváciou hračkami si na ten sed po dvoch týždňoch zvykol a už mu nevadilo takto sedieť. Bolo to pre všetkých milé prekvapenie ako rýchlo si na to zvykol. Zároveň sme sa snažili, aby stál s pokrčenými kolienkami s jednou nohu vykročenou na schodíku a musel sa naučiť prenášať ťažisko tela na pokrčenú nohu, čo na začiatku vôbec netoleroval a teraz s tým už nemá problém.“
Vladimír Iždinský sa nepoddal neprajnému osudu a je pripravený s Martinkom absolvovať ešte veľa rehabilitačných pobytov. Verí, že vďaka dobrým ľuďom a zbierkam sa mu pre syna podarí zabezpečiť kvalitný život aj napriek tomu, že mu pri štarte nebolo dopriate to, čo iným zdravým deťom. Martinkovi na ceste za pokrokmi držíme palce.
