Poetka Lenka Podhradská
Poézia (aj) z HENDI CENTRA: Lenka píše básne už takmer štvrťstoročie
Naša klientka Lenka, ktorú pravidelne stretávame v telocvični a na chodbách nášho zariadenia v sprievode rodičov, vydala už päť básnických zbierok. Detská mozgová obrna ju síce pripútala na invalidný vozík, ale jej duša zostala slobodná. Už odmala „lietala“ v krajine fantázie a snov.
Básne o kráse a radosti zo života
Lenka v júli tohto roka oslávila 36. narodeniny. Napriek tomu, že je od narodenia ťažko telesne znevýhodnená, dokáže ísť vytrvalo a cieľavedome za svojim snom. Na terapie do HENDI CENTRA dochádza z Nitry. Vďaka rehabilitáciám nielen čerpá novú životnú silu, ale aj inšpiráciu pre svoju tvorbu.
Poéziu čítala rada už od detstva
V dvanástich rokoch jej poézia prirástla k srdcu natoľko, že svoje myšlienky začala postupne prepletať do veršíkov a tak vznikali jej prvé básničky. Básní pribúdalo, až sa nakoniec zmestili do troch zbierok, ktoré vyšli v roku 2016 v knihe Poetické vyznanie. Lenka veľmi túžila po knižke, po ktorej obale sa bude dať klopkať, aj preto prvú knihu s pevnou väzbou dostala ako darček k dvadsiatimpiatim narodeninám.
Ako sama tvrdí, múza ju navštevuje pravidelne a básne stále pribúdajú. Vo veršíkoch vyjadruje krásu a radosť svojho života aj napriek ťažkej diagnóze, ktorá ju obmedzuje v pohybe aj pri verbálnej komunikácii. Básne sú vyjadrením jej zážitkov, ktoré prežila vďaka milujúcej rodine a skvelým priateľom.
„Píšem už od roku 1999. Najskôr to boli také jednoduché rečňovanky, ale postupne pribúdali aj dlhšie a zložitejšie básne. Témou boli najskôr Vianoce, kamaráti … . Ako som staršia, tak je to aj o živote, o dobre a zle, o láske či šťastí,“ prezradila nám.
Nočná sova
Lenka najradšej tvorí v noci. Pri počítači dokáže presedieť hodiny. Niekedy sa jej darí spájať písmenká do rýmov ihneď, inokedy jej to trvá dlhšie. Pri písaní používa iba jednu, pravú, ruku. Ľavá ju pre diagnózu neposlúcha. „Keď potrebuje zadať zavináč, kričí na mňa cez dve izby: „Ocinóóó, poď!“ zapája sa so smiechom do nášho rozhovoru vedľa sediaci Lenkin otec. „Básničky nepíšem jednu za druhou, niekedy je to aj pol roka, čo nič nepíšem, nejde to tak automaticky. Teraz mám v počítači rozpracovanú šiestu básnickú zbierku, v ktorej mám už 27 básní. Keby bolo v mojich silách, už by som ju aj vydala, ale uvidíme, kedy nakoniec uzrie svetlo sveta,“ prezrádza Lenka.
Fyzioterapeutická skupina v HENDI jej „srdcová záležitosť“
Ako sme sa počas rozhovoru dozvedeli, hnacím motorom pre mladú poetku sú kamaráti a rodina a pri písaní je jej najbližšou métou vydanie šiestej básnickej zbierky, no zaujímali nás aj jej ciele v rehabilitácii. „Rehabilitačným cieľom je hlavne sedieť rovno, pretože mám so sedením problémy, chcela by som sa prestať kývať. Keby sa dalo aj postaviť, vyskúšala som už aj vertikalizátor a bolo to pre mňa niečo nové. V HENDI sa mi rehabilituje úplne super, lebo fyzioterapeutická skupinka je perfektná a poznám ich už dlho. Do inej skupinky by som ani nešla. Veľmi sa mi tu páči bazén, hydromasážna vaňa a celkovo váš vodný svet,“ povedala.
Lenka, ktorá voľnom čase rada navštevuje rôzne spoločenské podujatia a koncerty, je jasným príkladom toho, že hoci do vienka dostala ťažkú chorobu, no s ňou prišiel aj obrovský dar tvorivosti a odhodlanie pasovať sa s následkami ochorenia. Za celý tím HENDI CENTRA jej v živote držíme palce!
Prinášame krátku ukážku z Lenkinej tvorby:
Život
Život je priateľ náš,
váž si ho, že ho máš.
Prežíva s tebou radosti i žiaľ,
či si doma, či si v diaľ.
Lepí sa ti na päty smola?
Priateľ život všetko zdolá.
Život ti priateľom chce byť,
len ho treba vedieť žiť.
